Alexka a Viktorka: Ocko, chýbajú nám tvoje rozprávky!
22. 12. 2012, 13:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 1:09)
Zdroj: INGRID TIMKOVÁ/Plus JEDEN DEŇ
Zo žiaľu a smútku ani nepostavia vianočný stromček. Veď Lucia (31) a jej dcéry Alexka (9) a Viktorka (8) prežijú tie najhoršie sviatky v živote. Prvý raz budú bez milovaného manžela a otca, ktorý zahynul pri páde diaľničného mosta v Kurimanoch.
Najkrajšie sviatky v roku prežijú v žiali za úžasným otcom a manželom. Vdove Lucii stále zviera srdce bolesť zo straty Martina († 31), ktorý bol jej oporou. Vianoce strávi s dcérami u mamy v Trnkove pri Prešove.
Čítajte viac:
Pred tragickou udalosťou bývala s manželom u jeho rodičov, sviatky by však nedokázala prežiť na miestach, ktoré by jej ho ustavične pripomínali. „Kdekoľvek pracoval, pred Vianocami sa vždy vrátil. Je mi veľmi ťažko bez neho, veľmi mi chýba.
VYZNANIE PRE OCKA: Chceli mu ho dať v deň jeho narodenín. Nestihli, lebo zomrel.
Foto: INGRID TIMKOVÁ/Plus JEDEN DEŇ
Viem, že mám myslieť na iné. Ľahko sa to vraví a iba ťažko uskutočňuje. Stále musím myslieť na jeho dobrotu a starostlivosť, ktorú nám preukazoval,“ vraví so slzami v očiach. Martin bol jej oporou vo všetkom. Dokonca aj pri jej štúdiu na vysokej škole.
„Keď som niečo nechápala, zobral skriptá, preštudoval ich a vysvetlil mi to. Nikdy mi nevyčítal, že nás živí, hoci som bola dlhší čas nezamestnaná. Sám ma povzbudzoval, aby som vydržala, že všetko sa na dobré obráti,“ spomína Lucia na chvíle s mužom, s ktorým sa veľmi ľúbili. Martin dlhší čas pracoval na stavbách, aby im zabezpečil vlastnú strechu nad hlavou.
„V Kurimanoch robil iba týždeň, predtým bol pol roka v Nemecku. Vrátil sa, aby bol s nami doma. A po týždni zahynul,“ opisuje paradoxy života.
Dievčatá na otca stále spomínajú
Bolestivé chvíle rodinu sužovali aj niekoľko dní po tom, čo Martin zomrel. „Pochovali sme babku z maminej strany. Keď som sa dívala do truhly, pred očami sa mi zjavoval môj manžel. Znova som prežívala kruté chvíle ako v deň jeho pohrebu,“ dodáva smutne mladá vdova.
Aj jej dcérky Alexku a Viktorku smrť milovaného ocka zdrvila. Akurát, keď si v mysli vybavia všetky krásne chvíle s ním, objaví sa im na tvárach úsmev. Spomínajú, ako sa spolu hrávali a pred rokom o takomto čase guľovali na dvore.
A najmä na krásne večery, keď ich ocko zabával rozprávkami. Nečítal ich, ale rozprával spamäti. Mladšia Viktorka stále nevie pochopiť, že sa už tatino nikdy nevráti.
Rozpráva o ňom, akoby bol stále s nimi. Ako-tak mamu s dcérkami potešila správa o sťahovaní do nájomného bytu v Prešove. Sľúbil im ho primátor mesta Pavel Hagyari. Nové bývanie im aspoň na určitý čas vyrieši komplikovanú bytovú situáciu.